Môže byť koronavírus hodeným záchranným kolesom ekonomike?

Slováci a svetová kríza

Svetové krízy sa opakujú raz za cca 60 rokov. Vždy bol prepad ekonomík hlboký a čím bol hlbší prepad, tým rýchlejšie a razantnejšie začali ekonomiky rásť. Posledná vážna kríza pred touto bola v rokoch 1933 až 1936 a tak sa navŕšila perióda ekonomického cyklu a jednoznačne sa dalo očakávať, že kríza prichádzajúcim miléniom nastane. 

V roku 2000 sa Slováci bažili 20 až 52 percentnými výnosmi v BMG, AWG či v Drukose a vôbec nevnímali ekonomický cyklus a ani to, že existuje nejaká trhová ekonomika a sínusový priebeh trhu, alebo kríza. Vôbec nevnímali, že by sa trh ku koncu milénia mohol ocitnúť v kríze.

Tešili sa tomu, že im AGW sľubuje výnosy 52% a Drukos 20% ročne, cez Allfinanzholding kupovali hi-techové podielové fondy s vidinou 40% výnosu, aj keď v tom čase už padali na svojich historických -60%.

Dva postoje ekonómov k riešeniu krízy

Čo sa týka pohľadu na riešenie ekonomickej krízy, už koncom minulého storočia sa vytvorili dva tábory ekonómov, tzv. „Viedenská škola“, skupina ekonómov, ktorí zastávala názor, že ekonomiku je treba nechať voľne prebehnúť krízou a „Americká škola“, skupina ekonómov, ktorí zastávali názor, že krízu treba zmierniť monetárnou politikou centrálnych bánk tak, aby nebol prepad ekonomiky tak hlboký.

Počas celej histórie trhovej ekonomiky nebol robený zásah centrálnych bánk do priebehu krízy a vždy kríza prebehla prirodzene, ale s hlbokým prepadom trhov. Kríza, ktorá prichádzala koncom milénia, bola prvou krízou, ktorú sa snažili centrálne banky „ukočírovať“.

Kedy začala dnešná kríza?

Tak, ako sa očakávalo, že koncom milénia príde kríza, tak sa aj stalo. Vo štvrtom kvartáli 1999 začala svetová ekonomika stagnovať a chýbal len impulz ku kontrakcii trhu. V prvom kvartáli 2000 začali svoje pozície strácať hi-techové firmy, farmaceutické či software spoločnosti. 

Po ročnej stagnácii trhov konečne prišiel moment, ktorý mohol vyvolať kontrakciu a hlboký prepad celého trhu a tým bol útok na dvojičky. Dokonca po niekoľkých desaťročiach prišlo k uzatvoreniu americkej burzy, ktorá bola otvorená niekoľko desaťročí. Kontrakcia trhu sa začala v prvých dňoch aj prejavovať a akciové tituly začali padať nadol.

Pokus centrálnych bánk riadiť krízu

Podľa svojho neovereného scenára začala Americká centrálna banka od samého začiatku zasahovať do priebehu krízy uvoľňovaním finančných rezerv, povinných rezerv a devízových rezerv, aby udržala ekonomiku v nízkom prepade, s cieľom dosiahnuť v čase krízy čo najmenšie straty a čo najmenší dopad v sociálnej oblasti spoločnosti.

Európska centrálna banka začala kopírovať Americkú centrálnu banku, aby udržala hodnotu trhu na tej istej úrovni, ako Americká centrálna banka.

Čo priniesli zásahy centrálnych bánk kríze?

Prvé výsledky zásahu sa dostavili v priebehu krízy veľmi rýchlo. Síce sa trhy tak hlboko neprepadli, ale kríza sa začala naťahovať a časy vstupu jednotlivých sektorov ekonomiky sa medzi sebou predlžovali.

Ako vôbec vnímajú Slováci krízu?

Priebeh krízy mal aj za následok skreslenia krízy slovenskou verejnosťou, ktorá vôbec nevnímala a ani nevníma, že je nejaká svetová kríza.

Začiatkom roku 2000 začali pozície strácať hi-techové firmy a nakoľko sme nemali tušenia, čo sa deje, veselo sme na Slovensku do nich investovali.

Keď do fázy krízy v roku 2003 vstupoval ľahký priemysel a na Orave skrachovala firma, ktorá zamestnávala 3.000 ľudí, tak slovenská verejnosť zaregistrovala túto časť fázy krízy krátkou správičkou v médiách.

Keď v roku 2008 vstupoval do fázy krízy ťažký priemysel, tak už sme túto vec zaznamenali, lebo slovenské ekonomika je zo 45% postavená na automobilovom priemysle, ktorý patrí do ťažkého priemyslu.

Chybne sme ju považovali za samostatnú krízu, aj keď to bola stále jedna a tá istá kríza, ktorá začala koncom roku 1999.

Posledné do fázy ekonomického cyklu vstupujú banky a finančné inštitúcie, čo sa udialo v roku 2010. Zase ju slovenská verejnosť považovala za samostatnú krízu bánk.

Zavŕšila kríza bánk krízu, ako sa čakalo?

Keď sa do fázy krízy dostali ako posledné banky a finančné inštitúcie, dalo sa očakávať, že sa kríza skončila a že sa už ekonomika pohne smerom hore. Tak Americká centrálna banka a po nej aj Európska centrálna banka začali smerovať svoju monetárnu politiku na rozbehnutie ekonomiky.

Začali postupne uvoľňovať ďalšie finančné rezervy a tlačiť úrokové sadzby na nízke hodnoty, aby sa začali v ekonomike peniaze točiť a začala ekonomika rásť.

Za 10 rokov sa ekonomika nepohla z jednej úrovne a centrálne banky uvoľňovali stále viac a viac peňazí, vytvárali stále väčšie inflačné tlaky a stále viac monetárnou politikou tlačili úrokové sadzby dole až na mínusové hodnoty, ale jednoducho za 10 rokov sa nepodarilo odštartovať americkú a európsku ekonomiku.

Tu sa ukázal druhý nežiaduci jav zásahu centrálnych bánk do priebehu krízy. Ekonomika sa ochránila pred prepadom, ale nedostala sa na tak nízke hodnoty, od ktorých by sa vedela odraziť a začať rásť smerom hore.

Nepomohol žiaden zásah centrálnych bánk a stále sme s ekonomikou na jednej nízkej úrovni, okolo ktorej mierne pulzuje hore-dole.

Čo mohlo priniesť zasahovanie do priebehu krízy?

Čiže ak to zhrniem, zásahy centrálnych bánk do priebehu krízy mali tú výhodu, že zabránili prepadu ekonomík a obyvateľstvo krízu nepocítilo a na Slovensku sme si až tak neuvedomovali existenciu krízy, na druhej strane obdobie krízy sa natiahlo a tým, že ekonomika nepadla na štartovacie dno, nepodarilo sa ju od roku 2010 naštartovať.

Čo teraz ďalej?

V súčasnosti centrálne banky už využili veľa možností na štart ekonomiky, uvoľnili veľké rezervy, už nemajú kam stláčať úrokové sadzby. Jednoducho prepad ekonomík vďaka koronavírusu možno brať ako v poslednej chvíli hodené záchranné koleso pre svetovú ekonomiku.

Jednoducho to, čo Americká centrálna banka po roku 2000 totálne zorala a Európska centrálna banka skopírovala, to konečne koronavírus napravil a po 20 rokoch doťahuje ekonomickú krízu na správne miesto a ekonomika sa konečne prepadá na nízke štartovacie hodnoty, aké by aj tak dosiahla, ak by centrálne banky do nej nezasahovali a hlavne od ktorej sa dokáže odraziť a konečne začne zdravo rásť.

Čo nás asi bude čakať?

Jednoducho sme sa museli dočkať toho prepadu a strát, voči ktorému bojovali centrálne banky, aby sme mohli isť ďalej zase ďalších šesť desaťročí smerom nahor. Straty, ktoré vzniknú, v priebehu dvoch troch rokov, vyrovnáme v horizonte dvoch rokov a bude opäť priestor pre pokojný ekonomický život.

Je nešťastím pre Slovensko, že predchádzajúce vlády postavili ekonomiku na automobilovom priemysle, ktorý má väčšie odchýlky pri reakciách trhu, čiže určite budeme v blízkom období zaznamenávať väčšie straty, ako priemer Európy, ale zase o dva roky aj omnoho vyššie zisky ako bude priemer Európy.

Je to samozrejmosť, že to bude mať dopad na firmy. Jednoducho firmy, ktoré sa pohybujú v nízkych a mínusových číslach, toto obdobie neprežijú, ale aj to je pozitívny výsledok, pretože tie firmy aj tak možno časom skrachujú a pre ekonomiku štátu sú skôr príťažou, ako prospechom. Jednoducho sa trh vyčistí a uvoľní sa priestor pre nových a lepších hráčov v ekonomike.

Pomohol by "blackout" ?

Do určitej miery je dobre hodnotiť aj blackout, samozrejme za predpokladu, že by sa netýkal len Slovenska, ale celého trhu, napríklad Európskeho trhu. Jednoducho by vyvolal väčšiu kontrakciu trhu a skoršie a rýchlejšie odštartovanie. Ale vlastne ak sa to tak vezme, tak blackout už máme sčasti teraz na celom svete. Ekonomika padá.

Aké by sme mohli mať z toho ponaučenie?

V súčasnosti nás možno koronavírus naučil, ako sme mali postupovať po roku 2000 v rámci celého sveta. Nezachraňovať ekonomiku nechať ju padnúť „na hubu“, tak ako to zastáva Viedenská škola ekonómov a vytvárať len sociálne opatrenia, aby dopad na obyvateľstvo bol čo najnižší, presne tak, ako to robíme teraz.

Čo by malo urobiť Slovensko pre vedomie ľudí ?

Možno na záver len poznámka k vedomostnej úrovne slovenského obyvateľstva. Keď nastupovala vlády pani Radičovej, pán Mikloš začal presadzovať zavedenie finančného minima na školy, kde by sa prichádzajúca ekonomická sila vzdelala aj v oblasti ekonomiky, ktorá sa dá aplikovať jednoducho aj do rodinného života.

Systému ekonomického hospodárenia, aký sme tu mali za posledných 12 rokov, určite vyššia vzdelanostná úroveň obyvateľstva nevyhovovala. Asi je priestor pre novú vládu pána Matoviča, aby sa opäť táto otázka otvorila a aby sme dosiahli lepšie vnímanie princípov ekonomiky plošne po celom Slovensku.